Michal Rajniak, pretekár z Tater
Jakým sportům jsi se věnoval před OCR?
Uf, kde mám začať? Bolo toho celkom dosť. Ako šesť ročný som začal s bežeckým lyžovaním a popri tom som sa venoval i atletike, futbalu, cezpoľnom behu, biatlonu a snowbordingu. Keď som skončil s bežeckým lyžovaním, tak som mal viac času na iný druh športu a tak som sa začal aktívne venovať lezeniu, skialpinizmu a sem tam som chodil na raft a kajak. Neskôr som si spravil i potápačský a paraglajdový kurz a v budúcnosti sa plánujem venovať i tomu, len by deň mohol mať viac ako 24 hodín.
Kdo tě přivedl k účasti na těchto závodech?
Bývalý kolega Peter Žiška, za čo som mu vďačný.
Jaký je tvůj zatím největší úspěch?
Pre väčšinu ľudí by sa zdali moje najväčšie úspechy víťazstvá na Majstrovstvách Európy v OCR (2016) a Spartan Race (2017), resp. víťazstvo s Petrom Vinickým a Zuzkou Kocúmovou v MIX štafete na Majstrovstvách sveta v Kanade (2017).
Ale pre mňa boli najväčší úspech Majstrovstvá Európy v Spartan Race v roku 2015, ktoré sa konali v Tatranskej Lomnici. Pamätám si to do teraz, pretože tam bola výborná atmosféra, veľa známych ľudí a veľká konkurencia. Skončil som celkovo druhý za (vtedy aktuálnym Majstrom sveta) Jonom Albonom a bol som nesmierne šťastný z môjho prvého veľkého úspechu na medzinárodných pretekoch.
Na co se specializuješ během svého tréninku, je něco, na co by se měl každý zaměřit?
V prvom rade sa snažím zlepšiť v behu, pretože vidím, že na medzinárodných pretekoch mám čo robiť, aby som držal tempo s tými najlepšími pretekármi. Popri tom postupne budujem všeobecnú a špecifickú silu, zameranú na funkčnú silu a jednotlivé prekážky.
Mají závody OCR ‘sezonu‘ nebo trvají celoročně?
Sezóna zvyčajne začína od januára a trvá niekedy až do decembra. Ja sa však prvé dva mesiace zúčastňujem pretekov, len v rámci tréningu, aby som to „neprepálil“ počas sezóny, čo sa mi zatiaľ osvedčilo. Nepotrebujem vyhrávať všetko, stačí keď sa mi bude dariť na medzinárodných pretekoch, na ktoré sa pripravujem počas celej sezóny.
Jaký byl zatím nejtěžší závod, kterého ses zúčastnil a proč?
To je ťažko povedať. Snažím sa užívať všetky preteky i keď sú náročné. Ale nedá mi nespomenúť Majstrovstvá Európy v Škótsku v roku 2016, keď som vtedy kvôli skyrunningovej lige dosť schudol a to sa odzrkadlilo na silových prekážkach. Vtedy výborne rozbehnuté preteky na cca 2/3 mieste zase za Jonom Albonom, mi nevyšli pretože ma totálne „zlomilo“ na prehadzovaní bremena a nosenie kýbľa so štrkom. Ale ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré a ja som sa aspoň ponaučil do budúcna.
Jak si stojí slovenští závodníci na mezinárodní úrovni a jak vidíš budoucnost tohoto sportu na Slovensku?
Myslím si, že veľmi dobre a nielen Slovenský, ale aj Český pretekári. Napr. Zuzka Kocúmová je vo svete OCR už celebrita, resp. naša Eszter Hordobágiová z Elite Team OCRA Slovakia. Nedá mi nespomenúť ani Ladislava Šventeka, ktorý zatiaľ vyhráva všetky preteky s kategóriou 50+ a skryje do vrecka chalanov o tridsať rokov mladších. Čo sa týka budúcnosti OCR na Slovensku, tak je iba otázka času, kedy ho budeme vidieť na Olympiáde. Som si istý, keďže všetko tomu nasvedčuje.
Co tě motivuje k účasti na OCR?
Všetko. Priatelia, adrenalín z pretekov, cestovanie, sebazdokonaľovanie a posúvanie svojich hraníc. Je toho fakt veľa prečo ľudia robia OCR, ale myslím, že stačí iba to, že Vás to bude baviť a napĺňať a presne pre toto to robím.
Máš nějaký ‘OCR‘ sen, který si chceš splnit?
Stáť na stupni víťazov počas Majstrovstiev sveta v elitnej kategórii mužov. Dosť veľká motivácia, aby som to začal brať vážnejšie.